Tradotto da Branislav Borovský a partire di: http://www.newadvent.org/fathers/050701.htm.
1. Pán nás varuje, hovoriac, "Vy ste soľ zeme" (Mt 5, 13) a vyzýva nás, aby sme boli náchylní k neškodnosti, avšak vdaka jednoduchosti nás zároveň pobáda k rozvážnosti. Co iné, milí bratia, sa nám hodí, ako využiť prezieravosť a pozorovať s ustarosteným srdcom všetko, aby sme si všimli a boli si vedomí úskokov vynaliezavého nepriateľa. My, ktorí sme si obliekli Krista, múdrosť Boha Otca, nebudeme chcieť múdrosť za to, že sa nám naskytne spása? Lebo nemáme sa báť prenasledovaní, otvorených útokov, ktoré drvia a deprimujú božích služobníkov.
7. Táto sviatosť jednoty, toto puto neoddeliteľnej svornosti, je zreteľne vysvetlené v Evanjeliu prostredníctvom tuniky nášho Pána Ježiša Krista. Tunika utkaná z jedného kusu, ktorý sa nedelí, ani nestrihá. Je jedna: vojaci ju vnímajú v celistvosti a hádžu o ňu kocky, komu pripadne. Lepšie povedané, kto si oblečie Krista (Porov. Rm 13,14 a Gal 3,27). Tento kus odevu je celistvý a ten z vojakov, ktorému pripadla, ju má v držbe, tuniku nedotknutú a nerozdelenú. Tak stojí v Písme: "Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: "Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili los." A vojaci to tak urobili." (Jn 19, 23-24). Pán mal oblečenú tuniku jednoty, ktorá pochádza zhora, z neba a od Otca. Ten, ktorý túto tuniku dostal a prisvojil si ju, ju dostal v celistvosti, definitívnej plnosti. Nemohol si obliecť Kristovu tuniku, ktorá rozdeľuje Jeho Cirkev.
Naopak vtedy, ked Šalamún zomieral, jeho kráľovstvo a jeho ľud sa rozdelili, prorok Ahiáš, ktorý stretol kráľa Jeroboama na poli, rozdelil odev kráľa Šalamúna na dvanásť častí, pričom hovoril: "Vtom Ahiáš chytil nový plášť, ktorý mal na sebe, roztrhol ho na dvanásť kusov a vravel Jeroboamovi: "Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: “Hľa, vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov! Jeden kmeň bude jeho pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela. Jeho synovi však dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni ostala lampa predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno." (1Kr 11, 31-32.36).
Tak, ako bolo rozdelených dvanásť kmeňov Izraela, tak aj prorok Ahiáš rozdelil svoj odev. Ale kedže Kristov ľud nemôže byť roztrhaný, Jeho tunika, utkaná ako jeden kus, v celistvosti, nie je rozdelená tými, ktorí ju nosia: i nadalej ostáva nerozdelená, zjednotená, spojená. Jasne to naznačuje neoddeliteľná súdržnosť nášho ľudu, nás, ktorí sme si obliekli Krista: prostredníctvom sviatosti a znamenia Jeho odevu vyhlásil jednotu Cirkvi.
8. Ten, kto je zákerný a neverný, ten, kto je posadnutý bláznovstvom nesúladu, nesvornosti, si naozaj myslí, že môže rozthnúť jednotu Boha, Pánov odev, Kristovu Cirkev? Sám Pán nám v Evanjeliu jasne hovorí: " Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier." (Ján 10,16). Naozaj si niekto myslí, že v jednom ovčinci môže byť viacero pastierov alebo viacero stád? Apoštol Pavol nás vyzýva k tejto istej jednote, prosí a nabáda nás: "Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku." (1Kor 1,10). A ešte dodáva: "Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja." (Ef 4,2-3).
Myslíš si, že môžeš obstáť a duchovne byť živý vtedy, ked sa oddelíš od Cirkvi tým, že si pre seba postavíš iné domy a budeš bývať v rozdielnych príbytkoch, vzdialených od toho Pravého? Nebolo povedané Raab, v ktorej bola predznamenaná Cirkev: "Mužovia jej vraveli: "Táto prísaha, ktorou si nás zaprisahala, zaväzuje nás len vtedy, keď pri našom príchode do krajiny priviažeš tento červený povraz na okno, ktorým si nás spustila, a keď vezmeš k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celú svoju rodinu. Kto vykročí z dvier tvojho domu von, toho krv bude na jeho hlave, my budeme bez viny. A zasa kto bude s tebou v dome, toho krv padne na našu hlavu, keby sa ho niekto dotkol." (Js 2, 18-19). Takisto aj sviatok Paschy nie je ničím iným v zákone knihy Exodus ako zabitím baránka, ktorý predznamená Krista a ktorého jedia pod jednou strechou, v jednom a tom istom dome. Pán hovorí: "Musí sa zjesť v jednom a tom istom dome a nič z mäsa nesmieš vyniesť von z domu, ani mu nesmiete polámať nijakú kosť." (Es 12,46). Kristovo telo, svätosť nášho Pána, nemôžu byť hodené von. Veriaci nemajú iný domov, majú len jednu Cirkev. Tento dom, v ktorom prebýva jednomyseľnosť, označuje a zdôrazňuje Duch Svätý v Zalmoch, hovoriac: "Zem vydala svoj plod; nech nás požehná Boh, náš Boh." (Zal 67,7). V Pánovom dome, v Kristovej Cirkvi bývajú tí, ktorí túžia po jednote. V tomto dome ostávajú tí, ktorí milujú jednotu, svornosť a jednoduchosť.
9. Preto sa Duch Svätý zjavil v podobe holubice, jednoduchom a šťastnom stvorení, ktoré nie je bezočivé, ktoré nehryzie, neubližuje a nezraňuje pazúrmi, ale naopak: miluje ľudské príbytky, pozná cestu k jednému domu. Ked má mladé, tak ich má vždy pokope. Ked letia do dalekých krajín, letia vždy spolu, bok po boku. Celý život trávia spolu, v zájomnom styku. Pokoj si preukazujú bozkom na zobák a vo všetkých veciach sa pridržajú zákona jednomyseľnosti. Toto je jednoduchosť, ktorou sa má vyznačovať Cirkev. Toto je láska, ktorá má byť dosiahnutá. Bratská láska má napodobňovať klinčeky. Láska má byť nežná a trpezlivá ako jahniatka a ovce. Co hľadá zúrivosť vlkov v hrudi Cirkvi? Prečo tá surovosť psov, smrteľný jed hadov a krvilačnosť divých zvierat? Mali by sme jasať ked takíto sú oddelení od Cirkvi. Inak môžu veľmi ľahko napadnúť Kristove holubice a ovce svojím jedom a svojou bezhraničnou krutosťou. Horkosť nemôže obstáť a byť pričlenená k sladkosti, tma a svetlo sa vylučujú, sucho a pramene, búrka a tíšina. Nech si nikto nemyslí, že dobro môže zmiznúť z Cirkvi. Vietor so sebou nestrhne pšenicu, ani hurikán nevytrhne strom, ktorý má pevné korene. Lahké steblá sú roztrúsené počas búrky, slabé stromy sú vyvrátené silným vetrom. Apoštol Ján hreší a ostro karhá týchto, ked hovorí: "Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z nás." (1 Ján 2:19).
10. Herézy majú nielen svoj počiatok, ale aj svoje pokračovanie: budú tu dovtedy, dokým zvrhlé mysle nebudú mať pokoj. Nevera, ktorá rozdeľuje, nikdy nezachová jednotu. Ale Pán strpí a dovolí, aby sa tieto veci stali, kedže slobodná voľa nie je človeku odñatá. Pravda skúša naše srdcia a naše mysle. Ak vytrvajú v pravej viere, neskor budú viac žiari. Duch Svatý nás vystríh, ked hovorí prostredníctvom apoštola: "Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí." (1 Cor 11:19). Tak veriaci sú skúšaní, tak zradcovia sú odhalení. Takto pred súdnym dñom, duše spravodlivých a nespravodlivých sú rozdelené. A kúkol je oddelený od pšenice. To sú tí, ktorí si zmyslia, bez božieho mandátu, presedať zhromaždeniu cudzincov, ktorí vymenujú samých seba za prelátov bez akejkoľvek moci vysvatiť, ktorí si prisvoja titul biskupa napriek tomu, že nikto na nich nepreniesol episkopát: týmto Duch Svatý v žalmoch vytkol, že sedia na mieste, kde je mor, nákaza a malý fliačik viery, klamú jazykom hada, sú vynaliezaví v kazení pravdy, dávia zo svojich otrávených jazykov smrtiace jedy. Ich hlas sa zakráda ako rakovina, ich reč vytvára smrtiaci jed v srdci každého.